Základná škola s materskou školou, Kotešová 378
Hlavná stránka Profil školy Dokumenty 2% dane Materská škola Kontakt Verzia pre mobily

Jana Puchoňová

9. ROČNÍK - GEOGRAFIA

Atlas

https://atlas.mapy.cz/

Austrália

História

  • Už starovekí Gréci predpokladali, že na J pologuli existuje Veľká Južná zem (Terra Australis)

  • objavená ako posledný svetadiel - na začiatku 17. storočia.

  • v roku 1642 ako prvý objavil Tasmániu a Nový Zéland holandský bádateľ A.Tasman

  • v roku 1770 ako prvý na územie Austrálie vstúpil britský moreplavec J.Cook

Rozloha

  • je najmenší kontinent na Zemi (6.miesto)

  • najsuchší svetadiel - až tretinu územia tvoria púštne oblasti

  • má rozlohu 7,7 mil.km2

  •  jeho pevninská časť je takmer taká veľká ako Spojené štáty bez Aljašky

Geografická poloha:

  • rozkladá sa vo východnej časti južnej pologule, značne vzdialený od ostatných svetadielov

  • pretína ju obratník Kozorožca

  • obmýva ju Indický oceán, Tichý oceán: Timorské, Arafurské, Koralové, Tasmanovo more

  • okrajové body:  S –Yorský mys

                                   J – Juhovýchodný mys

                                   Z – Príkry mys

                                   V – Byronov mys

Členitosť

Zálivy: Karpentársky, Veľký austrálsky z., Spencerov z., Žraločia z., z. Jozefa Bonaparta

Prielivy: Torresov, Bassov

Polostrovy : Arnhemská zem, Yorský polostrov

Ostrov: Tasmánia, Veľký piesočný o., Klokaní o.

Veľká koralová bariéra: 2300 km dlhá sústava koralových útesov

- je miestom výskytu veľkého množstva morských organizmov                                                          

- nachádza sa pri V pobreží a je viditeľná aj z vesmíru  

- v minulosti bola nebezpečná pre námornú dopravu

 

Austrália - povrch

- Austrália sa rozprestiera na samostatnej litosferickej doske, ktorá sa oddelila od Gondwany

Povrch tvoria:

- rozsiahle PLOŠINY, PANVY, PÚŠTE a na východe POHORIA

- plošiny: Plošina Kimberley

- najvyššie pohorie - Austrálske Alpy = najvyšší vrch Mt. Kosciusko (2228 m n.m.), sú súčasťou Veľkých predelových vrchov, ktoré sa tiahnu v dĺžke viac ako 3 000 km,

- stredoaustrálske ostrovné hory: Mac Donnellove vrchy, Musgravove vrchy

- nížiny: na panvách z usadených hornín - Nullarborská nížina

- západnú časť Austrálie zaberajú rozsiahle plošiny a púšte

- púšte: Veľká piesočná púsť, Gibsonova púsť, Veľká Viktórina púšť- sú kamenné, púšť Tanami, Simpsonova púšť

- centrálnu časť vypĺňa panva: Veľká artézska panva (Eyrovo jazero /-16 m/ = najnižší bod Austrálie)

- v strede Austrálie sa nachádza zaujímavý skalný útvar - ULURU = Ayersova skala (najväčší monolit na svete) a tiež aj Weve rock - 115 m dlhá kamenná vlna

Austrália je najplochejším a najrovinatejší svetadiel. Priemerná nadmorská výška je okolo 300 metrov nad morom.

Austrália - podnebie

PODNEBIE

- podmieňuje ho poloha svetadielu - rozprestiera sa v okolí obratníka Kozorožca

- Z pobrežie obmýva - studený Západoaustrálsky prúd - neprináša vlahu

- V pobrežie obmýva - teplý Východoaustrálsky prúd - prináša vlahu, ale zachytávajú ju pohoria

 1. Rovníkové vlhké podnebie :

- najsevernejšia časť svetadielu a východné svahy pohoria

- najviac zrážok

- Tropické dažďové lesy

2. Tropické podnebie s obdobiami sucha a dažďov :

- Z svahy Veľkých predelových vrchov

- SCRUB : rozsiahle oblasti suchých saván (tráva, kríky, suchomilné rastliny)

- od pohoria smerom do vnútrozemia

3. Tropické suché podnebie :

- vnútrozemie svetadielu

- nedostatok zrážok (občasné lejaky)

- vysoké teploty počas dňa , nízke v noci

- púšte

4. Subtropické podnebie so subtropickou krajinou :

- J svetadielu a Tasmánia ( zasahuje už do mierneho)           

- najlepšie podmienky pre život človeka

- olivy, vinič, figy, ....typické sú Eukalyptové lesy

- veľká časť vnútrozemia vyrúbaná - pre ornú pôdu a pasienky

VODSTVO

- nedostatok zrážok

- najsuchší svetadiel po Antarktíde

- nedostatok zrážok spôsobuje, že Austrália má málo rozvinutú riečnu sieť

60 % bezodtoková oblasť

30 % Indický oceán

10 % Tichý oceán                                  

- vnútrozemie - občasné vodné toky = CREEK (vodu majú len po silnejších dažďoch)

- rieky: Murray = najvýznamnejšia rieka pramení blízko Mt. Kosciuzska, ústi do Indického oceánu, jej prítok Darling, pramení vo Veľkých predelových vrchoch

- Artézske pramene - Veľká artézska panva = podzemná voda, ktorá vzniká vďaka ohybu priepustných a nepriepustných vrstiev hornín v znížených miestach sa hromadí: často jediný zdroj vody

- významný zdroj pitnej vody

- Jazerá: Eyrovo jazero najväčšie austrálske jazero, slané, leží v nadmorskej výške (- 16 m), Torrensovo j., Gairdnerovo j., Amadeovo j., Mackayovo j.

 

Rastlinstvo Austrálie

  • sever:  tropické daždové lesy

  • južnejšie sa vyskytujú savany; porasty suchých saván s riedkou trávou sa nazývajú scrub (skrab)

  • západ a centrálne oblasti vypĺňajú púšte a polopúšte

  • východné pobrežie:  lesy - tvorené eukalyptami (najrozšírenejší strom v Austrálií)

  • južné pobrežie Austrálie subtropické lesy

Živočíšstvo Austrálie

  • Austrália je kontinent endemitov (druh, ktorý sa zachoval iba na určitom území, nikde inde  na svete sa nevyskytuje)

  • žijú tu najmä vačkovce  (klokany, koaly atď.)

  • vajcorodé vačkovce (vtákopysk, ježura)

  • jediným dravcom pes dingo.

  • vtáky (pštros emu, kazuár, andulka), hady

  • na východe A. pobrežia sa tiahne Veľká koralová bariéra – najväčší žijúci útvar na svete

Austrália - kontinent prisťahovalcov

 - dlho neznáma krajina

- objavená až začiatkom 17. st. Holanďanmi

- 18. st - James Cook = zmapoval V pobrežie Austrálie

- pôvodní obyvatelia Austrálie - Aborigéni = austrálsky černosi (žijú v nepriaznivých podmienkach a rezerváciách)

- prví prisťahovalci boli Briti (usadili sa v oblasti Sydney)

- ďalšia vlna prisťahovalcov = ZLATÁ HORÚČKA = nájdenie zlata v pol. 19.st

- postupne sa stala Britskou kolóniou

- nezávislosť získala v roku 1901

- Vznikol Austrálsky zväz = federatívny štát v rámci Britského spoločenstva

- hlava štátu je britský panovník

Počet obyvateľov = 25,2 mil. 

najviac  osídlené: pri pobreží a v okolí riek na J Austrálie = najpriaznivejšie životné podmienky

najmenej osídlené : vnútrozemie

- skladá sa zo -  6 štátov : Západná Austrália, Južná Austrália, Queensland, Nový Južný Wales, Victória, Tasmánia 

                      - 2 teritóriá : Severné teritórium a teritórium hlavného mesta

- 85% obyvateľstva žije v mestách

vidiecke sídla - farmy, malé mestečká vo vnútrozemí

Sídla

najväčšie mesto - Sydney (prístav, obchodné, priemyselné kultúrne stredisko)

- 2. najväčšie mesto - Melbourne (Hlavný prístav)

- hlavné mesto -  Canberra

- ďalšie mestá - Brisbane, Adelaide, Perth, Hobart

Hospodárstvo Austrálie

Základné údaje 

  • Austrália patrí medzi hospodársky najsilnejšie štáty sveta,

  • životná úroveň obyvateľstva je vysoká,

  • väčšia časť obyvateľstva pracuje v službách,

  • základom rozvoja hospodárstva je poľnohospodárstvo a ťažba a vývoz nerastných surovín,

  • významná je ťažba uhlia, železnej rudy, mangánu, farebných kovov,

  • priemysel je sústredený na spracovanie nerastných surovín,

  • pomerne vysoká produkcia poľnohospodárskych produktov,

  • Austrália je najväčším producentom vlny na svete,

  • má najväčšie stáda oviec na svete,

  • dobre rozvinutá cestná, železničná, letecká, lodná doprava. 

Poľnohospodárstvo 

Austrália je najsuchším štátom s rozsiahlymi púštnymi oblasťami. Preto nie sú podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva priaznivé. Aj napriek tomu je poľnohospodárstvo rozvinuté na dobrej úrovni. Orná pôda zaberá malú časť územia – len 1,2% celej krajiny. Poľnohospodárska výroba sa člení na pestovanie plodín a živočíšnu výrobu. Významnejšia je živočíšna výroba.  

V Austrálii sa pestuje: 

  • v južnej a juhovýchodnej časti krajiny pšenica,

  • vo východnej a severovýchodnej oblasti cukrová trstina,

  • na úrodných austrálskych pôdach bavlník, citrusové plody, ovocie

V Austrálii sa chová

  • vo východných oblastiach krajiny dobytok – na mäso a mlieko,

  • v suchších oblastiach krajiny ovce – na vlnu.

Priemysel 

Dôležité miesto v priemysle Austrálie má ťažba a vývoz nerastných surovín. V priemyselnej výrobe dominuje spracovanie bohatých zásob nerastných surovín. Nerastné suroviny a výrobky sa vyvážajú do celého sveta, najmä do Japonska.

Austrália je známa ťažbou: uhlia, železnej rudy, mangánu, bauxitu, olova, uránu, diamantov.

Doprava 

Poľnohospodárska a priemyselná výroba a vývoz výrobkov úzko súvisí s dopravou.

Preto má Austrália dopravu pomerne dobre rozvinutú a to najmä v hustejšie obývaných oblastiach. Dominuje automobilová preprava.

Doprava v Austrálii: 

  • cestná – zabezpečuje osobnú prepravu a prevoz surovín a výrobkov,

  • železničná – zabezpečuje prevoz surovín a výrobkov, najhustejšia je v pobrežných oblastiach,

  • letecká – dôležitá je najmä vnútrozemská letecká doprava vzhľadom na mnohé odľahlé austrálske územia,

  • lodná – zabezpečuje medzinárodnú prepravu, najmä s Japonskom a štátmi juhovýchodnej Ázie.

Prístavy, ktoré zabezpečujú medzinárodnú lodnú dopravu sa nachádzajú vo veľkých mestách na pobreží Austrálie.  

Medzi významné austrálske prístavy patrí napríklad: Sydney, Melbourne, Brisbane, Newcastle.

 

 

Amerika

 

  • prví Európania, ktorí sa priplavili do Ameriky boli Vikingovia v 11.st.
  • do Ameriky v roku 1492 priplával Krištof Kolumbus; pôvodné obyvateľstvo nazval Indiánmi - myslel, že priplával do Indie
  • Amerika pomenovaná podľa Ameriga Vespucciho

 

rozloha 42 mil.km2 (2.miesto)

  • Svetadiel Ameriku tvoria 2 kontinenty Severná Amerika a Južná Amerika; spája ich Panamská šija (cez Panamskú šiju prekopaný Panamský prieplav)

geografická poloha – rozkladá sa na západnej pologuli

- rovník pretína severnú časť Južne Ameriky - prevažná časť Ameriky leží na severnej pologuli

- obmýva ju Severný ľadový, Atlantický, Tichý oceán

Okrajové body: S – Murchisonov mys

                         J – Mys Froward

                         V – Mys Branco

                         Z – Mys princa Waleského

členitosť

  • Pobrežie  Severnej Ameriky je viac členité ako pobrežie Južnej Ameriky
  • Polostrovy: Aljašský pol., Labradorský pol., pol. Florida, Kalifornský

         pol., pol. Yucatán

  • Záliv : Hudsonov, Mexický, Kalifornský, Aljašský
  • Ostrovy: Arktické ostrovy (Kanadské arktické súostrovie), Grónsko

 (najväčší ostrov sveta), Ohňová zem, Galapágy, Antily – delia sa na Malé Antily a Veľké Antily (Kuba, Jamajka, Haiti, Portoriko)