Atlas

https://atlas.mapy.cz/

Austrália

História

• Už starovekí Gréci predpokladali, že na J pologuli existuje Veľká Južná zem (Terra Australis)

• objavená ako posledný svetadiel - na začiatku 17. storočia.

• v roku 1642 ako prvý objavil Tasmániu a Nový Zéland holandský bádateľ A.Tasman

• v roku 1770 ako prvý na územie Austrálie vstúpil britský moreplavec J.Cook

Rozloha

• je najmenší kontinent na Zemi (6.miesto)

• najsuchší svetadiel - až tretinu územia tvoria púštne oblasti

• má rozlohu 7,7 mil.km²

•  jeho pevninská časť je takmer taká veľká ako Spojené štáty bez Aljašky

Geografická poloha:

• rozkladá sa vo východnej časti južnej pologule, značne vzdialený od ostatných svetadielov

• pretína ju obratník Kozorožca

• obmýva ju Indický oceán, Tichý oceán: Timorské, Arafurské, Koralové, Tasmanovo more

• okrajové body:  S –Yorský mys

                                   J – Juhovýchodný mys

                                   Z – Príkry mys

                                   V – Byronov mys

Členitosť

Zálivy: Karpentársky, Veľký austrálsky z., Spencerov z., Žraločia z., z. Jozefa Bonaparta

Prielivy: Torresov, Bassov

Polostrovy : Arnhemská zem, Yorský polostrov

Ostrov: Tasmánia, Veľký piesočný o., Klokaní o.

Veľká koralová bariéra: 2300 km dlhá sústava koralových útesov

- je miestom výskytu veľkého množstva morských organizmov                                                          

- nachádza sa pri V pobreží a je viditeľná aj z vesmíru  

- v minulosti bola nebezpečná pre námornú dopravu

Austrália - povrch

- Austrália sa rozprestiera na samostatnej litosferickej doske, ktorá sa oddelila od Gondwany

Povrch tvoria:

- rozsiahle PLOŠINY, PANVY, PÚŠTE a na východe POHORIA

- plošiny: Plošina Kimberley

- najvyššie pohorie - Austrálske Alpy = najvyšší vrch Mt. Kosciusko (2228 m n.m.), sú súčasťou Veľkých predelových vrchov, ktoré sa tiahnu v dĺžke viac ako 3 000 km,

- stredoaustrálske ostrovné hory: Mac Donnellove vrchy, Musgravove vrchy

- nížiny: na panvách z usadených hornín - Nullarborská nížina

- západnú časť Austrálie zaberajú rozsiahle plošiny a púšte

- púšte: Veľká piesočná púsť, Gibsonova púsť, Veľká Viktórina púšť- sú kamenné, púšť Tanami, Simpsonova púšť

- centrálnu časť vypĺňa panva: Veľká artézska panva (Eyrovo jazero /-16 m/ = najnižší bod Austrálie)

- v strede Austrálie sa nachádza zaujímavý skalný útvar - ULURU = Ayersova skala (najväčší monolit na svete) a tiež aj Weve rock - 115 m dlhá kamenná vlna

Austrália je najplochejším a najrovinatejší svetadiel. Priemerná nadmorská výška je okolo 300 metrov nad morom.

Amerika

• prví Európania, ktorí sa priplavili do Ameriky boli Vikingovia v 11.st.
• do Ameriky v roku 1492 priplával Krištof Kolumbus; pôvodné obyvateľstvo nazval Indiánmi - myslel, že priplával do Indie
• Amerika pomenovaná podľa Ameriga Vespucciho

– rozloha 42 mil.km² (2.miesto)

• Svetadiel Ameriku tvoria 2 kontinenty Severná Amerika a Južná Amerika; spája ich Panamská šija (cez Panamskú šiju prekopaný Panamský prieplav)

geografická poloha – rozkladá sa na západnej pologuli

- rovník pretína severnú časť Južne Ameriky - prevažná časť Ameriky leží na severnej pologuli

- obmýva ju Severný ľadový, Atlantický, Tichý oceán

Okrajové body: S – Murchisonov mys

                         J – Mys Froward

                         V – Mys Branco

                         Z – Mys princa Waleského

členitosť

• Pobrežie  Severnej Ameriky je viac členité ako pobrežie Južnej Ameriky
• Polostrovy: Aljašský pol., Labradorský pol., pol. Florida, Kalifornský

         pol., pol. Yucatán

• Záliv : Hudsonov, Mexický, Kalifornský, Aljašský
• Ostrovy: Arktické ostrovy (Kanadské arktické súostrovie), Grónsko

 (najväčší ostrov sveta), Ohňová zem, Galapágy, Antily – delia sa na Malé Antily a Veľké Antily (Kuba, Jamajka, Haiti, Portoriko)