Slovensko - poloha, rozloha, hranice

ROZLOHA = 49 035 km²

TVAR - podlhovastý v smere Z - V

GEOGRAFICKÁ POLOHA

- leží v strednej Európe

- vnútrozemský štát

- rozprestiera sa na SEVERNEJ a VÝCHODNEJ pologuli

- Geografická šírka - rozpätie 2° ( S - J)

- Geografická dĺžka - rozpätie 6°  ( Z - V)

Krajné body: 

a) najsevernejší : Oravská Polhora

b) najjužnejší : Patince

c) najzápadnejší: Záhorská Ves

d) najvýchodnejší : Nová Sedlica

- geografický stred SR - pri obci Ľubietová (VEPOR)

- geografický stred Európy - Kostol sv. Jána , Kremnické Bane

 POLOHA SR VZHĽADOM NA OCEÁNY a MORIA

- nepriaznivá

- Jadranské more = najbližšie 365km

- Baltské more

- Čierne more

- Severné more - najvzdialenejšie

- spojenie s morom vďaka kanálu Rýn - Mohan - Dunaj = spája Čierne a Severné more

 POLOHA SR VZHĽADOM NA POHORIA A NÍŽINY

- SR zaberá časť Karpatského oblúka a panónskych zníženín

- SR prechádza hlavné európske rozvodie

 POLOHA SR VZHĽADOM NA NADMORSKÚ VÝŠKU

- pohoria sa dvíhajú postupne z J smerom na S

najnižší bod : BODROG (94 m n.m.)

najvyšší bod: GERLACHOVSKÝ ŠTÍT (2655 m n.m.)

 POLOHA SR VZHĽADOM NA OKOLITÉ ŠTÁTY

SR leži na križovatke ciest

územím SR prechádzajú ropovody a plynovody

HRANICE

Ukrajina 98 km -  najkratšia hranica, a zároveň východná hranica EÚ

Rakúsko 106 km

Česko 252 km 

Poľsko 547 km 

Maďarsko 669 km

- hranice sú väčšinou prirodzené = pohoria, nížiny, rieky....

Podnebie Slovenska

 -  PODNEBIE = dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste

-  Činitele, ktoré majú vplyv na podnebie

   -  Severné  mierne pásmo : mení sa výška slnka, dĺžka dňa o noci, 4 ročné obdobia

   -   Vzdialenosť od oceánov : Z časť ( väčší vplyv oceánu) , V časť (väčší vplyv pevniny)

-  Slnečný svit - najviac : Podunajská nížina, Vysoké Tatry

                        - najmenej: Orava, Horehronie

-  Vietor = prevláda Z až SZ od Atlantického oceána

-  Zrážky = rozdelenie zrážok je nerovnomerné

              -  Najmenej: juh SR, Podunajská nížina  

              -  Najviac: SZ svahy Tatier, Beskýd, Malej Fatry, Oravská kotlina (zachytávajú vlahu)

- Teplota =  najteplejšie oblasti : Podunajská nížina, Východoslovenská rovina (najväčšie rozdiely v teplote medzi letom a zimou)

               =  najchladnejšie oblasti : Tatry

-  Nadmorská výška = zo stúpajúcou nadmorskou výškou : klesá teplota a pribúda zrážok

-  KLIMATICKÉ OBLASTI SLOVENSKA:

a)      Teplá oblasť : - nížiny a nízko položené kotliny

                  -   do 350 m n.m.

b)      Mierne teplá oblasť : - územie do 800 m n. m.

                                           -nižšie časti pohorí a kotliny

      c)      Chladná oblasť : - nad 800 m n.m.

                                          - vyššie časti pohorí

 Vodstvo Slovenska

- väčšina riek na SR iba pramení

- pritekajú : Dunaj, Tisa, Morava

- Karpatami prechádza HLAVNÉ EURÓPSKE ROZVODIE = tvorí hranicu medzi úmoriami Čierneho a Baltského mora

- hranica vedie cez : z Poľských hraníc Čergova - Levočské vrchy - Podtatranská kotlina - hrebeň Tatier - späť do Poľska

- rieky SR patria do 2 úmorí: 1. Úmorie Čierneho mora (96%)

                                          2. Úmorie Baltského mora ( 4%)

 1.ÚMORIE ČIERNEHO MORA

- na našom území sa delí na 2 hlavné povodia  

a) povodie Dunaja

b) povodie Tisy

2. ÚMORIE BALTSKÉHO MORA

- tvorí ho povodie Dunajca - povodie Popradu

  - rieky sa vlievajú do Visly na území Poľska

Najvýznamnejšie rieky SR:

1. Dunaj - najvodnatejšia rieka SR, tvorí hranicu s Maďarskom,

2. Morava - tvorí hranicu SR , ČR a Rakúskom, pri Devíne sa vlieva do Dunaja

3. Váh - najdlhšia rieka - 402, 5 km, vzniká sútokom Čierneho Váhu (pramení pod Kráľovou Hoľou) a Bieleho Váhu (pod Kriváňom)  pri Kráľovej Lehote

          - prítoky : Orava, Kysuca, Turiec, Nitra + Žitava, Malý Dunaj

          - vlieva sa do Dunaja pri Komárne

4. Hron - pramení pod Kráľovou Hoľou, má podobný ale kratší oblúk ako Váh, vlieva sa do Dunaja pri Štúrove

5. Ipeľ - pramení v Slovenskom Rudohorí, tvorí hranicu s Maďarskom, vlieva sa do Dunaja

6. Hornád - pramení pod Kr. Hoľou, vlieva sa do Tisy v Maď.

7. Bodrog - odvodňuje V časť SR, vzniká spojením ONDAVY A LATORICE, vlieva sa do Tisy v Maď.

JAZERÁ:

- vznikli činnosťou prírodných síl

- na území SR = väčšina jazier = ľadovcového pôvodu = PLESÁ

- v Tatrách je 175 plies

- Plesá : Hincovo pleso – najväčšie a najhlbšie, Štrbské pleso, Popradské pleso, Skalnaté pleso, Vrbické  a i.

- iné : Morské oko = zahradením toku rieky

 UMELÉ VODNÉ NÁDRŽE:

- napr: rybníky, štrkové jazerá  - Senecké jazerá , Zlaté piesky (po ťažbe štrku a piesku), tajchy (slúžili pri banskej činnosti)

Priehradné vodné nádrže: - vybudované na riekach

                                            - najviac je ich na Váhu

- najznámejšie : Váh - Liptovská Mara, Nosice, Kráľová, Žilina

                        Orava - Oravská priehrada

                        Laborec - Zemplínska Šírava

                         Hnilec - Palcmanská Maša

                        Hornád - Ružín

                        Starina - Cirocha 

                       Dunaj - Vodné dielo Gabčíkovo

 PODZEMNÁ VODA:

- bohaté na podzemnú vodu

- zdroj pitnej vody

- najväčšie zásoby = Oblasť ŽITNÉHO OSTROVA - rozlišujeme:

a) Krasová voda - najmenšie zásoby

b) Termálne pramene - teplé podzemné vody, podmienili vznik kúpeľov (Piešťany, Dudince, Trenčianske Teplice, Bardejovské kúpele, Lúčky...

c) Minerálne vody - podzemná voda obohatená o minerálne látky

    - konzumujú sa ako nápoje, napr: Santovka, Slatina, Fatra, Korytnica, Brusnianka, Salvator

    - okolo 1470 min vôd

Rastlinstvo a živočíšstvo SR

 - SR sa nachádza v pásme listnatých a zmiešaných lesov

- počas štvtohôr sa viackrát menilo podnebie = prispôsobenie rastlinstva

- v závislosti od nadmorskej výšky = 5 vegetačných stupňov

1. DUBOVÉ LESY - teplé nížiny,  do 550 m n.m.

                            - úrodné hnedozeme

                           -  dub, hrab, 

                           - v minulosti odlesnené = poľnohosp. vyúžívané

                           - zajace, jarabice, hraboše...

2. BUKOVÉ LESY - mierne teplá, vlhká oblasť od 550 do 1100 m n.m.

                           - menej úrodné kambizeme

                           - buk, dub, javor, jedľa

                           - srny, diviaky, jastraby, ďatle....

3. SMREKOVÉ LESY - od 1100 do 1600 m n.m.

                                 - chladnejšia klíma

                                 - málo úrodné pôdy - podzoly

                                - tvorí hornú hranicu lesa

                                - líšky, jelene, vlky, medveď...

4. KOSODREVINA - najmä v Tatrách  - najväčšie plochy

                            - 1600 - 1800 m n.m.

5. ALPÍNSKE LÚKY - nad 1800 m n.m. 

                              - drsné podmienky

                              - kamzíky, svište...

                              - nad týmto pásmom sú už len HOLÉ SKALY

 LUŽNÉ LESY   - rastú nezávisle od nadmorskej výšky

                        - na miestach s vyššou hladinou podzemnej vody

                        - najviac pri riekach DUNAJ, MORAVA, LATORICA ..

                        - vŕba, topole, jeľše ...

                        - na brehoch žije živočíšne spoločenstvo močiarov  a vôd divé kačice, bocian, žaby, mloky, ryby, ...

- dôležitá je ochrana rastlín a živočíchov

- najpríspejšie chránené : Hlaváčik jarný, horec Clusiov, plesnivec alpínsky

Ochrana prírody. Kalamita a prírodné hrozby

- ciele ochrany : - zamedziť poškodzovaniu

                          - zabrániť negatívnym vplyvom

                          - odstraňovanie negatívnych zásahov

                          - ochrana živej a neživej prírody

OCHRANA PRÍRODY : 1.Územná ochrana

                                   2. Druhová ochrana

- 5 stupňov ochrany - prvý = najnižší (celé územie SR)

                                - piaty = najvyšší (malé územia)

 1. Územná ochrana = sústava chránených území

a) CHKO = chránená krajinná oblasť (14)

b) NP = Národný park (9)

c) PR = Prírodá rezervácia (384)

d) NPR = Národná prírodná rezervácia (219)

e) PP = Prírodná pamiatka ( 228) , NPP = Národná prírodná pamiatka ( 60 )

f) CHA = Chránený Areál (170)

g) CHKP = Chránený krajinný prvok

 VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA :

- NP : - základ chránených území na SR

         - prevažne horský charakter, málo narušená prírody

         - mimoriadny význam pre vedu, rekreáciu

        - 2 stupeň ochrany

        - je ich 9

 - CHKO: 

• CHKO Biele Karpaty
• CHKO Cerová vrchovina
• CHKO Dunajské luhy
• CHKO Horná Orava
• CHKO Kysuce
• CHKO Latorica
• CHKO Malé Karpaty
• CHKO Poľana
• CHKO Ponitrie
• CHKO Strážovské vrchy
• CHKO Štiavnické vrchy
• CHKO Vihorlat
• CHKO Východné Karpaty
• CHKO Záhorie

 Medzinárodná ochrana: 

- sústava NATURA 2000 - chránené vtáčie územia (19) : Horná Orava, Malé Karpaty, Cerová vrchovina, Porimavie, Kráľová .....

                                         - územia Európskeho významu

- Medzinárodne významné mokrade podľa Ramsarského dohovoru:

- napr: Niva Moravy, Latorica, Dunajské Luhy, Mokrade Turca, Domica, Poiplie....

 2. Druhová ochrana prírody: 

- zahŕňa chránené rastliny a živočíchy, nerasty , skameneliny

- vznikol Červený zoznam = ohrozené druhy rastlín a živočíchov

 ZOZNAM SVETOVÉHO PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA UNESCO:

-  2 lokality - Jaskyne AGGTELECKÉHO a SLOVENSKÉHO KRASU

                 - PRALESY VÝCHODNÝCH KARPÁT

 KALAMITY A PRÍRODNÉ HROZBY:

- môžu byť prírodné alebo vyvolané človekom

- snehové kalamity, veterné kalamity, povodne

- lavíny, zosuvy pôdy

- zemetrasenia (najmä JZ krajiny)

Historické udalosti na Slovensku, vznik Slovenska

- najstarší nález pozostatkov predchodcu človeka na Slovensku je travertínový  odliatok lebky Neandertálca z Gánoviec

 Osídlenie a vývoj štátneho územia:

- 4-5.st = príchod Slovanov do Stred. Európy po páde Rímskej ríše

- pojem Slovensko - objavuje sa začiatkom 19.st.

- r.623 -624 - vznikla Samova ríša ( prvý organizovaný útvar)

- r. 833 - 907 - Prvý štátny útvar = VEĽKOMORAVSKÁ RÍŠA - vznikla spojením Pribinovho a Moravského kniežactva

                   - najväčšiu rozlohu dosiahla za Svätopluka

- r. 863 - príchod Cyrila  Metoda na VM - priniesli hlaholiku a kresťanstvo

- 10 st. = rozpad VM ríše

- Slováci sa dostali pod 1000 ročnú nadvládu Maďarov - súčasť Rakúsko-Uhorska

- 1918 - rozpad Rakúsko-Uhorska

- 28.10.1918 = prvý ČESKOSLOVENSKÝ ŠTÁT

- 2.11.1938 = VIEDENSKÁ ARBITRÁŽ - násilné odobratie južnej časti SR

- 14.3.1939 = Vznik SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

- po 2 sv. vojne = obnovenie ČESKOSLOVENSKA (nástup komunizmu)

-1. JANUÁRA 1993 = rozpad ČSR a vznik SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- r. 2004 = vstup SR do EÚ

Historické územia a tradície

- územie SR sa oddávna členilo na menšie územné celky

- v minulosti vyčlenené na základe povrchových celkov (kotliny, doliny, pohoria)

- na našom území sa striedali župy, stolice, vojenské dištrikty  či komitáty

- podľa tradícií a spoločného odevu sa vytvorili  regióny

REGIÓNY:

- východné Slovensko = Zemplín, Šariš, Abov, Spiš

- severné Slovensko = Liptov, Orava, Kysuce

- južné Slovensko = Gemer, Novohrad, Hont, Malohont, Pohronie

- stredné Slovensko = Turiec, Horehronie, Horná Nitra

- západné Slovensko = Záhorie, Podunajsko, Ponitrie, Tekov

 - každý región má typické zvyky či tradície (sviatky, obrady, jedlo, drevené kostoly, hrady, zámky, kaplnky, kaštiele.....

- pamiatky regiónov uchovávajú =

- Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry : Veľké Leváre, Brhlovce, Sebechleby,  Čičmany, Špania Dolina, Vlkolínec, Podbiel, Žiar

- Mestské pamiatkové rezervácie: BA, BB, B. Štiavnica, KE, Bardejov, Trnava

- SKANZENY = múzeá v prírode Pribylina, Zuberec, Vychylovka, Humenné, Martin

- Folklórne slávnosti - zachovávajú zvyky , tance, tradície

 Súčasné členenie územia Slovenska:

- SR sa  člení na 8 samosprávnych krajov

- kraje sú samosprávne jednotky

- Kraje: Bratislavský, Trenčiansky, Trnavský, Nitriansky, Žilinský, Prešovský, Košický, Banskobystrický