Jana Puchoňová

        • 8. ROČNÍK - GEOGRAFIA

        • Slovensko - poloha, rozloha, hranice

           

          ROZLOHA = 49 035 km²

          TVAR - podlhovastý v smere Z - V

          GEOGRAFICKÁ POLOHA

          - leží v strednej Európe

          - vnútrozemský štát

          - rozprestiera sa na SEVERNEJ a VÝCHODNEJ pologuli

          - Geografická šírka - rozpätie 2° ( S - J)

          - Geografická dĺžka - rozpätie 6°  ( Z - V)

          Krajné body: 

          a) najsevernejší : Oravská Polhora

          b) najjužnejší : Patince

          c) najzápadnejší: Záhorská Ves

          d) najvýchodnejší : Nová Sedlica

          - geografický stred SR - pri obci Ľubietová (VEPOR)

          - geografický stred Európy - Kostol sv. Jána , Kremnické Bane

           POLOHA SR VZHĽADOM NA OCEÁNY a MORIA

          - nepriaznivá

          - Jadranské more = najbližšie 365km

          - Baltské more

          - Čierne more

          - Severné more - najvzdialenejšie

          - spojenie s morom vďaka kanálu Rýn - Mohan - Dunaj = spája Čierne a Severné more

           POLOHA SR VZHĽADOM NA POHORIA A NÍŽINY

          - SR zaberá časť Karpatského oblúka a panónskych zníženín

          - SR prechádza hlavné európske rozvodie

           POLOHA SR VZHĽADOM NA NADMORSKÚ VÝŠKU

          - pohoria sa dvíhajú postupne z J smerom na S

          najnižší bod : BODROG (94 m n.m.)

          najvyšší bod: GERLACHOVSKÝ ŠTÍT (2655 m n.m.)

           POLOHA SR VZHĽADOM NA OKOLITÉ ŠTÁTY

          SR leži na križovatke ciest

          územím SR prechádzajú ropovody a plynovody

          HRANICE

          Ukrajina 98 km -  najkratšia hranica, a zároveň východná hranica EÚ

          Rakúsko 106 km

          Česko 252 km 

          Poľsko 547 km 

          Maďarsko 669 km

          - hranice sú väčšinou prirodzené = pohoria, nížiny, rieky....

          Podnebie Slovenska

           -  PODNEBIE = dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste

          -  Činitele, ktoré majú vplyv na podnebie

             -  Severné  mierne pásmo : mení sa výška slnka, dĺžka dňa o noci, 4 ročné obdobia

             -   Vzdialenosť od oceánov : Z časť ( väčší vplyv oceánu) , V časť (väčší vplyv pevniny)

          -  Slnečný svit - najviac : Podunajská nížina, Vysoké Tatry

                                  - najmenej: Orava, Horehronie

          -  Vietor = prevláda Z až SZ od Atlantického oceána

          -  Zrážky = rozdelenie zrážok je nerovnomerné

                        -  Najmenej: juh SR, Podunajská nížina  

                        -  Najviac: SZ svahy Tatier, Beskýd, Malej Fatry, Oravská kotlina (zachytávajú vlahu)

          - Teplota =  najteplejšie oblasti : Podunajská nížina, Východoslovenská rovina (najväčšie rozdiely v teplote medzi letom a zimou)

                         =  najchladnejšie oblasti : Tatry

          -  Nadmorská výška = zo stúpajúcou nadmorskou výškou : klesá teplota a pribúda zrážok

          -  KLIMATICKÉ OBLASTI SLOVENSKA:

          a)      Teplá oblasť : - nížiny a nízko položené kotliny

                            -   do 350 m n.m.

          b)      Mierne teplá oblasť : - územie do 800 m n. m.

                                                     -nižšie časti pohorí a kotliny

                c)      Chladná oblasť : - nad 800 m n.m.

                                                    - vyššie časti pohorí

           Vodstvo Slovenska

          - väčšina riek na SR iba pramení

          - pritekajú : Dunaj, Tisa, Morava

          - Karpatami prechádza HLAVNÉ EURÓPSKE ROZVODIE = tvorí hranicu medzi úmoriami Čierneho a Baltského mora

          - hranica vedie cez : z Poľských hraníc Čergova - Levočské vrchy - Podtatranská kotlina - hrebeň Tatier - späť do Poľska

          - rieky SR patria do 2 úmorí: 1. Úmorie Čierneho mora (96%)

                                                    2. Úmorie Baltského mora ( 4%)

           1.ÚMORIE ČIERNEHO MORA

          - na našom území sa delí na 2 hlavné povodia  

          a) povodie Dunaja

          b) povodie Tisy

          2. ÚMORIE BALTSKÉHO MORA

          - tvorí ho povodie Dunajca - povodie Popradu

            - rieky sa vlievajú do Visly na území Poľska

          Najvýznamnejšie rieky SR:

          1. Dunaj - najvodnatejšia rieka SR, tvorí hranicu s Maďarskom,

          2. Morava - tvorí hranicu SR , ČR a Rakúskom, pri Devíne sa vlieva do Dunaja

          3. Váh - najdlhšia rieka - 402, 5 km, vzniká sútokom Čierneho Váhu (pramení pod Kráľovou Hoľou) a Bieleho Váhu (pod Kriváňom)  pri Kráľovej Lehote

                    - prítoky : Orava, Kysuca, Turiec, Nitra + Žitava, Malý Dunaj

                    - vlieva sa do Dunaja pri Komárne

          4. Hron - pramení pod Kráľovou Hoľou, má podobný ale kratší oblúk ako Váh, vlieva sa do Dunaja pri Štúrove

          5. Ipeľ - pramení v Slovenskom Rudohorí, tvorí hranicu s Maďarskom, vlieva sa do Dunaja

          6. Hornád - pramení pod Kr. Hoľou, vlieva sa do Tisy v Maď.

          7. Bodrog - odvodňuje V časť SR, vzniká spojením ONDAVY A LATORICE, vlieva sa do Tisy v Maď.

          JAZERÁ:

          - vznikli činnosťou prírodných síl

          - na území SR = väčšina jazier = ľadovcového pôvodu = PLESÁ

          - v Tatrách je 175 plies

          - Plesá : Hincovo pleso – najväčšie a najhlbšie, Štrbské pleso, Popradské pleso, Skalnaté pleso, Vrbické  a i.

          - iné : Morské oko = zahradením toku rieky

           UMELÉ VODNÉ NÁDRŽE:

          - napr: rybníky, štrkové jazerá  - Senecké jazerá , Zlaté piesky (po ťažbe štrku a piesku), tajchy (slúžili pri banskej činnosti)

          Priehradné vodné nádrže: - vybudované na riekach

                                                      - najviac je ich na Váhu

          - najznámejšie : Váh - Liptovská Mara, Nosice, Kráľová, Žilina

                                  Orava - Oravská priehrada

                                  Laborec - Zemplínska Šírava

                                   Hnilec - Palcmanská Maša

                                  Hornád - Ružín

                                  Starina - Cirocha 

                                 Dunaj - Vodné dielo Gabčíkovo

           PODZEMNÁ VODA:

          - bohaté na podzemnú vodu

          - zdroj pitnej vody

          - najväčšie zásoby = Oblasť ŽITNÉHO OSTROVA - rozlišujeme:

          a) Krasová voda - najmenšie zásoby

          b) Termálne pramene - teplé podzemné vody, podmienili vznik kúpeľov (Piešťany, Dudince, Trenčianske Teplice, Bardejovské kúpele, Lúčky...

          c) Minerálne vody - podzemná voda obohatená o minerálne látky

              - konzumujú sa ako nápoje, napr: Santovka, Slatina, Fatra, Korytnica, Brusnianka, Salvator

              - okolo 1470 min vôd

          Rastlinstvo a živočíšstvo SR

           - SR sa nachádza v pásme listnatých a zmiešaných lesov

          - počas štvtohôr sa viackrát menilo podnebie = prispôsobenie rastlinstva

          - v závislosti od nadmorskej výšky = 5 vegetačných stupňov

          1. DUBOVÉ LESY - teplé nížiny,  do 550 m n.m.

                                      - úrodné hnedozeme

                                     -  dub, hrab, 

                                     - v minulosti odlesnené = poľnohosp. vyúžívané

                                     - zajace, jarabice, hraboše...

          2. BUKOVÉ LESY - mierne teplá, vlhká oblasť od 550 do 1100 m n.m.

                                     - menej úrodné kambizeme

                                     - buk, dub, javor, jedľa

                                     - srny, diviaky, jastraby, ďatle....

          3. SMREKOVÉ LESY - od 1100 do 1600 m n.m.

                                           - chladnejšia klíma

                                           - málo úrodné pôdy - podzoly

                                          - tvorí hornú hranicu lesa

                                          - líšky, jelene, vlky, medveď...

          4. KOSODREVINA - najmä v Tatrách  - najväčšie plochy

                                      - 1600 - 1800 m n.m.

          5. ALPÍNSKE LÚKY - nad 1800 m n.m. 

                                        - drsné podmienky

                                        - kamzíky, svište...

                                        - nad týmto pásmom sú už len HOLÉ SKALY

           LUŽNÉ LESY   - rastú nezávisle od nadmorskej výšky

                                  - na miestach s vyššou hladinou podzemnej vody

                                  - najviac pri riekach DUNAJ, MORAVA, LATORICA ..

                                  - vŕba, topole, jeľše ...

                                  - na brehoch žije živočíšne spoločenstvo močiarov  a vôd divé kačice, bocian, žaby, mloky, ryby, ...

          - dôležitá je ochrana rastlín a živočíchov

          - najpríspejšie chránené : Hlaváčik jarný, horec Clusiov, plesnivec alpínsky

          Ochrana prírody. Kalamita a prírodné hrozby

          - ciele ochrany : - zamedziť poškodzovaniu

                                    - zabrániť negatívnym vplyvom

                                    - odstraňovanie negatívnych zásahov

                                    - ochrana živej a neživej prírody

          OCHRANA PRÍRODY : 1.Územná ochrana

                                             2. Druhová ochrana

          - 5 stupňov ochrany - prvý = najnižší (celé územie SR)

                                          - piaty = najvyšší (malé územia)

           1. Územná ochrana = sústava chránených území

          a) CHKO = chránená krajinná oblasť (14)

          b) NP = Národný park (9)

          c) PR = Prírodá rezervácia (384)

          d) NPR = Národná prírodná rezervácia (219)

          e) PP = Prírodná pamiatka ( 228) , NPP = Národná prírodná pamiatka ( 60 )

          f) CHA = Chránený Areál (170)

          g) CHKP = Chránený krajinný prvok

           VEĽKOPLOŠNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIA :

          - NP : - základ chránených území na SR

                   - prevažne horský charakter, málo narušená prírody

                   - mimoriadny význam pre vedu, rekreáciu

                  - 2 stupeň ochrany

                  - je ich 9

           - CHKO: 

          • CHKO Biele Karpaty
          • CHKO Cerová vrchovina
          • CHKO Dunajské luhy
          • CHKO Horná Orava
          • CHKO Kysuce
          • CHKO Latorica
          • CHKO Malé Karpaty
          • CHKO Poľana
          • CHKO Ponitrie
          • CHKO Strážovské vrchy
          • CHKO Štiavnické vrchy
          • CHKO Vihorlat
          • CHKO Východné Karpaty
          • CHKO Záhorie

           Medzinárodná ochrana: 

          - sústava NATURA 2000 - chránené vtáčie územia (19) : Horná Orava, Malé Karpaty, Cerová vrchovina, Porimavie, Kráľová .....

                                                   - územia Európskeho významu

          - Medzinárodne významné mokrade podľa Ramsarského dohovoru:

          - napr: Niva Moravy, Latorica, Dunajské Luhy, Mokrade Turca, Domica, Poiplie....

           2. Druhová ochrana prírody: 

          - zahŕňa chránené rastliny a živočíchy, nerasty , skameneliny

          - vznikol Červený zoznam = ohrozené druhy rastlín a živočíchov

           ZOZNAM SVETOVÉHO PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA UNESCO:

          -  2 lokality - Jaskyne AGGTELECKÉHO a SLOVENSKÉHO KRASU

                           - PRALESY VÝCHODNÝCH KARPÁT

           KALAMITY A PRÍRODNÉ HROZBY:

          - môžu byť prírodné alebo vyvolané človekom

          - snehové kalamity, veterné kalamity, povodne

          - lavíny, zosuvy pôdy

          - zemetrasenia (najmä JZ krajiny)

           

          Historické udalosti na Slovensku, vznik Slovenska

          - najstarší nález pozostatkov predchodcu človeka na Slovensku je travertínový  odliatok lebky Neandertálca z Gánoviec

           Osídlenie a vývoj štátneho územia:

          - 4-5.st = príchod Slovanov do Stred. Európy po páde Rímskej ríše

          - pojem Slovensko - objavuje sa začiatkom 19.st.

          - r.623 -624 - vznikla Samova ríša ( prvý organizovaný útvar)

          - r. 833 - 907 - Prvý štátny útvar = VEĽKOMORAVSKÁ RÍŠA - vznikla spojením Pribinovho a Moravského kniežactva

                             - najväčšiu rozlohu dosiahla za Svätopluka

          - r. 863 - príchod Cyrila  Metoda na VM - priniesli hlaholiku a kresťanstvo

          - 10 st. = rozpad VM ríše

          - Slováci sa dostali pod 1000 ročnú nadvládu Maďarov - súčasť Rakúsko-Uhorska

          - 1918 - rozpad Rakúsko-Uhorska

          - 28.10.1918 = prvý ČESKOSLOVENSKÝ ŠTÁT

          - 2.11.1938 = VIEDENSKÁ ARBITRÁŽ - násilné odobratie južnej časti SR

          - 14.3.1939 = Vznik SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

          - po 2 sv. vojne = obnovenie ČESKOSLOVENSKA (nástup komunizmu)

          -1. JANUÁRA 1993 = rozpad ČSR a vznik SLOVENSKEJ REPUBLIKY

          - r. 2004 = vstup SR do EÚ

           

          Historické územia a tradície

           

          - územie SR sa oddávna členilo na menšie územné celky

          - v minulosti vyčlenené na základe povrchových celkov (kotliny, doliny, pohoria)

          - na našom území sa striedali župy, stolice, vojenské dištrikty  či komitáty

          - podľa tradícií a spoločného odevu sa vytvorili  regióny

          REGIÓNY:

          - východné Slovensko = Zemplín, Šariš, Abov, Spiš

          - severné Slovensko = Liptov, Orava, Kysuce

          - južné Slovensko = Gemer, Novohrad, Hont, Malohont, Pohronie

          - stredné Slovensko = Turiec, Horehronie, Horná Nitra

          - západné Slovensko = Záhorie, Podunajsko, Ponitrie, Tekov

           - každý región má typické zvyky či tradície (sviatky, obrady, jedlo, drevené kostoly, hrady, zámky, kaplnky, kaštiele.....

          - pamiatky regiónov uchovávajú =

          - Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry : Veľké Leváre, Brhlovce, Sebechleby,  Čičmany, Špania Dolina, Vlkolínec, Podbiel, Žiar

          - Mestské pamiatkové rezervácie: BA, BB, B. Štiavnica, KE, Bardejov, Trnava

          - SKANZENY = múzeá v prírode Pribylina, Zuberec, Vychylovka, Humenné, Martin

          - Folklórne slávnosti - zachovávajú zvyky , tance, tradície

           Súčasné členenie územia Slovenska:

          - SR sa  člení na 8 samosprávnych krajov

          - kraje sú samosprávne jednotky

          - Kraje: Bratislavský, Trenčiansky, Trnavský, Nitriansky, Žilinský, Prešovský, Košický, Banskobystrický